Hlavným cieľom a predmetom činnosti spoločnosti je organizovanie a podpora kultúrnych, spoločenských a vzdelávacích aktivít pre Ružinovčanov všetkých vekových kategórií a sociálnych skupín. Spoločnosť spravuje štyri kultúrne domy – DK Ružinov, SD Nivy, SD Prievoz a SD Trávniky a svojou činnosťou sa zameriava predovšetkým na rozvoj kultúrneho a spoločenského života v Ružinove, a to najmä organizovaním podujatí, plesov, hodov, športových podujatí, súťaží a festivalov, čím sa snaží uspokojovať kultúrne a spoločenské potreby Ružinovčanov.

Zhruba v roku 1989, keď sa niekoľko malých dievčat a chlapcov chcelo podobať naozajstným folklórnym tanečníkom, sa dátuje vznik súboru Krmeienok. Vzorom malým deťom boli deti zo „staršieho” detského folklórneho súboru Kremienok, ktorého zakladateľom bol Miroslav Kapasný. Tento súbor po čase zanikol a „menší” tanečníci sa stali základom nového detského folklórneho súboru s rovnomenným názvom Kremienok. A tak začali popri prvých krokoch a prvkoch vznikať aj tance: *Krákuročky, Važecká svadba, Húska biela, Na Lucie, Pri potoku*… Počas doterajšej existencie medzi seba privítali v súbore viac ako 600 bratislavských detí vo veku od 4 do 17 rokov. V súčasnosti v ňom pôsobí 110 tanečníc a tanečníkov. Od začiatku pracovali pri Dome detí a mládeže, neskôr Centre voľného času na Štefánikovej ulici. Nácviky mávali v telocvični ZŠ na Jelenej ulici. Od septembra 2002 pôsobí súbor na cirkevnej Spojenej škole sv. Vincenta de Paul v Bratislave-Ružinove na Bachovej ulici a nacvičujú v ich školskej telocvični. Počas 35-ročnej histórie absolvovali viac ako 700 vystúpení v rámci Slovenska, ako aj v Českej republike, Chorvátsku, Belgicku, Maďarsku, Poľsku, Bulharsku, Rakúsku, Srbsku, Macedónsku, Taliansku, Grécku a Španielsku. Zakladateľkou súboru, choreografkou všetkých tancov a umeleckou vedúcou je od svojho vzniku Mgr. Katarína Baginová.

Folklórny súbor Karpaty z Bratislavy vznikol vo februári 1998. Myšlienka založenia súboru vznikla ako výsledok snahy o pokračovanie v dlhoročnej práci a celoživotnej záľube umeleckých vedúcich, pedagógov a skupiny mladých interprétov slovenského ľudového umenia, po ich nedobrovoľnom odchode zo súboru Technik. Vďaka veľkej obetavosti a odhodlaniu všetkých členov, ale najmä umeleckého vedúceho, ktorý presadeniu tejto myšlienky venoval aj svoj pracovný čas, sa podarilo, v pomerne krátkom čase niekoľkých mesiacov uskutočniť na tú dobu malý zázrak. Popri existujúcich 40 ročných, veľkých folklórnych telesách vzniklo nové, zatiaľ malé, ale veľmi ambiciózne teleso. Vďaka úzkej spolupráci s DK Ružinov a MČ Bratislava Ružinov získal súbor vlastné priestory. Postupne si budovali materiálno technické a krojové zázemie. Veľmi dôležité pre súbor bolo však vytváranie vlastnej umeleckej identity a hľadanie príležitostí na prezentáciu ich práce. To, čo na začiatku bolo len snom a peknou ídeou, sa stalo skutočnosťou. Potvrdili tak starú pravdu, že aj zlé veci sú na niečo dobré, pokiaľ sú podporené priateľstvom, silnou vôľou, odhodlaním a chuťov pracovať a niečo pekné dokázať.

Ľudová hudba Stana Baláža vznikla v roku 2008 s ambíciou aktívne podporovať súčasné postavenie regionálnej a lokálnej ľudovej hudobnej kultúry horného Šariša. Jej členmi sú okrem primáša Stana Baláža kontráš Jozef Franek, akordeonista Michal Germuška, kontrabasista Štefan Mačejovský a cimbalista Peter Germuška. Od roku 2012 je už stabilnou sučasťou koncertných vystúpení aj ženské spevácke trio ,,KRASOTKY“ v zložení: Slavomíra Knutová, Valéria Stašeková a Monika Balážová. Umelecké výsledky ĽH Stana Baláža v oblasti interpretácie šarišskej ľudovej hudby presvedčili kritikov a verejnosť o nepopierateľných kvalitách a v súčasnosti patrí k vyhľadávaným muzikám východného Slovenska. V roku 2008 vydala kapela svoje profilové CD s názvom Muzikanci raslavicke , v roku 2014 úspešný profilový album V Raslavicoch bije banda, roku 2018 album ,,…farbi ňesanujce“, Ďalších 47 CD nahrala v spolupráci s inými sólistami spevákmi a speváckymi skupinami zo Šariša, Spiša, Zemplína i Abova. Ďalším reprezentačným hudobným projektom tejto ľudovej hudby je úspešný CD nosič autorských piesní Jána Šoltésa s najznámejšími sólistami spevákmi východného Slovenska, Ked ja nadešol do kraja. Ostatným prifilovým štúdiovým albumom Ľudovej hudby Stana Baláža je nové CD s názvom ,,Jak śe mace?“ ktoré vyšlo v roku 2020. Za zmienku stoja tiež experimentálne projekty na poli ethno-world music s názvom KARPATON (2013, 2015) a tiež fúzia jazzu s folklórom na spoločnom albume s AMC Triom, AD FONTES (2017), ktorý kapelám priniesol prestížne ocenenie ESPRIT 2017 za najlepší album roka v ankete hlasovania verejnosti a tiež zaradenie do celoslovenskej CD kompilácie ,,THE BEST OF WORLD MUSIC FROM SLOVAKIA (2016 – 2018)“ V roku 2007 získala kapela 1. miesto a titul Laureát celoštátnej súťažnej prehliadky hudobného folklóru v Košiciach. Medzi ďalšie úspechy patrí napr. získanie 1. miesta v súťaži ľudových hudieb na medzinárodnom folklórnom festivale v poľskom Zakopanom. Ich najaktuálnejšími úspechmi je získanie hneď dvojnásobného titulu LAUREÁTA na celoštátnej súťaži a prehliadke hudobného folklóru 2013 a tiež 1. miesto v medzinárodnej súťaži cimbalových kapiel ,,Spotkania cymbalistov 2013″ v poľskom Rzeszowe (december 2013). Kapela je taktiež držiteľom titulu LAUREÁT folklórneho festival STRÁŽNICE 2015 a pravidelne účinkuje na popredných domácich i zahraničných podujatiach. Za zmienku stojí tiež úspešné účinkovanie v televíznej folklórnej šou ZEM SPIEVA 2017. Známa je ich spolupráca s Petrom Lipom, Mirom Jarošom, Ondrejom Kandráčom, Štefanom Štecom a ďalšími známimi interpretmi. Ľudová hudba v rozšírenej zostave zároveň pôsobí ako sprievodné teleso folklórnej skupiny Raslavičan z Raslavíc, pričom jej hlavným cieľom je pokračovať v udržiavaní i rozvíjaní tradičného interpretačného štýlu tejto folklórnej lokality v snahe poukázať na specifiká jej originálneho prejavu prameniaceho z hudobného odkazu predošlých čias.

Fidlikanti sa zameriavajú na folklórne piesne zo všetkých regiónov Slovenska, moderné piesne od slovenských aj zahraničných interpretov, piesne z rôznych krajín sveta, cigánske melódie, klasické koncertne sklady, evergreeny či tvorbu repete.

Hlavným obsahom Speváckeho zboru sú ľudové piesne z oblasti Záhoria, čerpané zo zborníkov záhoráckych piesní, ktoré zozbieral a vydal Dr. Janko Blaho.

Folklórny súbor zo Záhoria.