Od svého vzniku v roce 2002 si skupina Xiu Xiu získala kultovní status v experimentálních hudebních kruzích díky svým nezaměnitelným queer portrétům extrémů násilí a krásy. Jejím jediným stálým členstvem je Jamie Stewart. Jejich diskografie je „zvráceně chytlavá“ (*Women as Lovers*, *Oh No*) a v těch nejnáročnějších momentech (*Angel Guts*, *A Promise*) bere posluchače na znepokojivé cesty naturalistickými krajinami bolesti. Od roku 2009 je druhým členem Xiu Xiu multiinstrumentalistka Angela Seo – v sestavě kapely působili také Thor Harris a Christopher Pravdica (Swans), v současnosti sestavu dotváří David Kendrick (Sparks, Devo). Zvuk skupiny se vyznačuje eklektickými vlivy, od současné vážné hudby a asijského folku až po agresivní post-punk ve stylu The Birthday Party nebo Suicide. Důležitým referenčním bodem pro celkovou estetiku skupiny je také vizuální kultura – od filmu Joan Chen *Xiu Xiu*, který propůjčil projektu název, až po *Twin Peaks*, jehož soundtrack Xiu Xiu nahráli na albu *Xiu Xiu Plays the Music of Twin Peaks*. Třinácté album skupiny *Ignore Grief* vyšlo v březnu roku 2023. Xiu Xiu na podzim 2024 vydali svou čtrnáctou studiovou desku s názvem *13" Frank Beltrame Italian Stiletto with Bison Horn Grips*. Devět písní jako zpečetění dohody s těmi, kdo si ještě poslechnou album od začátku do konce, protože album je poselstvím, které se nedá číst po částech či na přeskáčku. Pro syrové experimentální písničkářství Stewart se jen stěží hledají žánrové definice. Svými bezprostředními texty nastavují zrcadlo často drásavé realitě lidské existence, samotě, strachu, násilí i bolesti, a to za doprovodu kytarového hluku, chromatických melodií, roztříštěné elektroniky i (avant-)popových syntezátorových linek a temně ambientních ploch. Přes to všechno hudba Xiu Xiu nevyznívá jednoznačně depresivně či beznadějně, možná právě naopak; nachází krásu v odevzdání se lidskému údělu.

Trepaneringsritualen je švédský death industrial projekt.

Zero Kama je kultový hudobný projekt rakúskej umelkyne Zoe Dewitt, kľúčovej postavy postindustriálnej a experimentálnej scény 80. rokov. Zero Kama vznikla ako súčasť jej vydavateľstva Nekrophile Rekords (1983–1990) – jedného z priekopníckych európskych industriálnych vydavateľstiev, ktoré vydávalo vplyvné kapely ako Lustmord, Coil, Korpses Katatonik, Contrastate a Anenzephalia – a medzinárodnú slávu získala okultným koncepčným albumom „The Secret Eye of L.A.Y.L.A.H.“ (1984), nahratým výlučne na nástrojoch vyrobených z ľudských kostí a lebiek. Toto dielo zostáva jedným z najtemnejších a najikonickejších diel v histórii industriálnej hudby. Po takmer štyridsiatich rokoch ticha Zoe oživila Zero Kama v modernej podobe, ktorá zachováva pôvodnú podstatu projektu a zároveň ho prenáša do 21. storočia. Dnes pracuje výlučne so vzorkami z nahrávok z roku 1984, ktoré transformuje prostredníctvom modulárnej syntézy a digitálneho spracovania. Rytmy lebkových bubnov sa menia na pulzujúce techno beaty, bzučiace pasáže sa premieňajú na acidové basové linky a rozpoznateľné fragmenty starých skladieb sa preplietajú s nekompromisne experimentálnymi novými dekompozíciami. Živé vystúpenia dopĺňajú generatívne video-synth vizuály, ktoré pre súčasné publikum vytvárajú magický, temný a hypnotický rituál – konvergenciu podsvetia, archaických inštinktov, magického symbolizmu a extatického sebarealizovania.

TROUM je temné ambientné/drone duo z Brém v Nemecku, ktoré v roku 1997 založili bývalí členovia skupiny Maeror Tri Stefan Knappe a Martin Gitschel. Ich názov pochádza zo starého nemeckého slova pre „sen“, čo dokonale vystihuje ich víziu hudby ako brány do hypnagogických stavov, hlbín kolektívneho podvedomia a archetypálneho priestoru snov. Zvuk TROUM je vytvorený bez digitálnych samplerov alebo syntetizátorov, namiesto toho sa spolieha na organické zdroje, ako sú gitary, basgitara, akordeón, balalajka, flauty, harmonika, gongy, terénne nahrávky a iné akustické objekty. Výsledkom je ich charakteristická „Tiefenmusik“ – hlboká hudba oscilujúca medzi dark ambientom, drone a transcendentálnym hlukom. Okrem rozsiahlej diskografie je TROUM známy aj svojimi početnými spoluprácami s umelcami ako Raison d’être, INADE a Bad Sector. Ich kompilácia Transformation Tapes, vydaná pri príležitosti 20. výročia, obsahovala reinterpretácie ich diel od popredných osobností medzinárodnej experimentálnej scény. V posledných rokoch sa vrátili k starším materiálom s rozšírenými reedíciami, ako sú Symbiosis a De Aeris In Sublunaria Influxu, čím potvrdili nadčasovú kvalitu svojej hudby. Ich najnovší album Acouasme (2025, Cold Spring) skúma ešte hustejšiu a viac industriálne ladenú paletu, filmovú a rituálnu, balansujúcu medzi fascináciou a strachom. Na pódiu je TROUM známy svojimi hypnotickými a pohlcujúcimi vystúpeniami, kde sa naživo hrajú na akustické nástroje – od gitár po akordeón a gongy – a vytvárajú rituálnu intenzitu. Vystupovali na významných podujatiach, ako je Drone Records Festival v Brémach, Stromlinien Festival vo Viedni, Wave-Gotik-Treffen v Lipsku a Denovali Swingfest v Essene. Každý koncert je hlbokým ponorením do kolektívneho podvedomia a transcendentných sfér, čo potvrdzuje status TROUM ako jedného z najvýznamnejších mien na globálnej drone/ambient scéne aj po viac ako dvoch desaťročiach.

Inade je nemecké dark ambient duo, ktoré pôsobí od roku 1991 a tvoria ho Knut Enderlein a René Lehmann. Ich zvuk sa nachádza na pomedzí dark ambientu, industriálu a rituálnej hudby a je silne ovplyvnený mytológiou, okultnými tradíciami a kozmologickými konceptmi. Od svojho debutu Aldebaran (1996) si získali uznanie ako jeden z najdôležitejších projektov európskej dark ambient scény. Neskoršie albumy, ako The Crackling of the Anonymous (2001) a Colliding Dimensions (2005), potvrdili ich reputáciu ako priekopníkov žánru. Tvorba Inade je často opisovaná ako „sonická archeológia“ – prieskum neviditeľných dimenzií prostredníctvom hučiacich vrstiev, štrukturálnych nahrávok a prízračných hlasov evokujúcich kontakt s iným svetom. Duo založilo label Loki Foundation, ktorý nielen vydával ich vlastný materiál, ale stal sa aj platformou pre ďalšie kľúčové postindustriálne a dark ambientové projekty (napr. Herbst9, First Law, Predominance). Inade spolupracovali a zdieľali pódiá s vplyvnými projektmi ako Coil, Lustmord a viacerými umelcami z Cold Meat Industry. Ich živé vystúpenia na festivaloch ako Maschinenfest, Wave Gotik Treffen, Stella Natura, Brutal Assault a LVXNOX sú známe kombináciou pohlcujúcich zvukových krajín s pôsobivými vizuálmi a silnými koncepčnými rámcami. Ich diskografia zahŕňa množstvo nahrávok na CD, vinyle a kazetách, z ktorých mnohé sú vzácne alebo limitované edície, a ich odkaz je základným kameňom európskej postindustriálnej a dark ambientnej hudby.

Švéd Tomas Pettersson byl s ambientním zjevením Ordo Equilibrio jedním z nejdůležitějších artefaktů kultovního labelu Cold Meat Industry. Po třech albech bylo jméno projektu upraveno na dnešní Ordo Rosarius Equilibrio a Pettersonův apocalyptic pop, jak autor svoji tvorbu sám označuje, se stal v běhu let o něco „písničkovějším“. Pořád však jeho tvorba přímo mokvá libertinstvím, temnotou a sexuálním obžerstvím.

African Imperial Wizard bol tajne založený v severných častiach starého mesta Luanda, deň po podpísaní prímeria medzi vládou Ľudového oslobodzovacieho frontu Angoly a povstalcami Národnej únie za nezávislosť. Hudobní producenti sa okamžite zamerali na boj proti koloniálnemu vojenskému útlaku, rabovaniu tyranizovaného ľudu, ktorý sa stal otrokmi po celé stáročia, a pomstu mladej generácie čeliacej záhube. Svoje činy plánovali vyjadriť prostredníctvom etnických nálad utopených v násilných silných rytmoch pod vedením vojenskej symfónie. African Imperial Wizard symbolizuje vyjadrenie nepohodlia, ktoré zanechali trosky najdlhšej občianskej vojny v Afrike, živené hlbokými a zásadnými sociálnymi, kultúrnymi a regionálnymi rozdielmi v angolskej spoločnosti.

Frett is the solo project of Maciej Frett, known from the groups Job Karma and 7JK (formed with Matt Howden), curator and head of the Wroclaw Industrial Festival, an activist in the Wroclaw independent scene since the 1990s. On the album *The World as a Hologram* (Ant-Zen, Gusstaff Records), released in 2020, full-blooded old school industrial collides head-on with IDM and techno styles, creating a raw palette of analogue sounds based on industrial-tribal dance rhythms, pierced with soulless vocals. Moving away from the trance-like ambient characteristic of Job Karma, Frett gives an almost pop-like structure to many of his compositions; with retrofuturistic synth melodies and powerful rhythms, stemming from the author's post-punk pedigree, they also work well on the dance floor. Maciej Frett performs live together with Anna Frett.

Blind Ruler Cursed Land je dronový/martial industriálny projekt Willhelma Grasslicha (UGFC), ktorý skúma rôzne odtiene kultúrneho a morálneho úpadku, spoločnosti po porážke, otázky obetovania života a temné ezoterické "fanatické" fascinácie. Zvukovo kombinuje martial industrial, dark ambient & drone/doom vibrácie a ezoterickú zbierku podprahových atmosférických zvukov.

Hradby Samoty je letný festival experimentálnej hudby a umeleckých foriem, ktorý sa pravidelné koná v nejakej historicky významnej pamiatke v Česku alebo na Slovensku. Počiatočný ročník festivalu sa konal v roku 2010 v zrúcanine hradu Cimburk v Koryčanoch. Festival je tematicky zameraný na audiovizuálne projekty dotýkajúce sa hudobných žánrov ako dark ambient, dark folk, drone, industrial, noise a rôznych iných experimentálnych štýlov. Myšlienkou festivalu je spojiť tieto žánre s tajomnou atmosférou pamiatok poznačených zubom času. Hradby Samoty organizujú tiež vlastné osobitné koncerty a podujatia.